História
Strana zelených bola založená ako prvá „zelená“ strana v postkomunistických krajinách. Jej základné štruktúry vznikali počas Zamatovej revolúcie 17. novembra 1989.
Prvý zjazd SZ sa konal vo februári 1990 v Banskej Bystrici a prvým zvoleným predsedom bol Juraj Mesík. V roku 1990 v prvých nezávislých voľbách, SZ kandidovala samostatne a dosiahla 3,1%, čo znamenalo zisk šiestich poslaneckých mandátov v Slovenskej národnej rade z celkového počtu 150. Mená ako Mesík, Juriš, Šremer, ktorí boli prvými členmi federálneho parlamentu ČSFR a Budaj, Huba, Kaliská, Pokorný, Sabo, Tóthová – ktorí boli prvými členmi Národnej rady, navždy zostanú späté s históriou Strany zelených. Vďaka zeleným vznikla počas prvých dvoch rokov v parlamente nová environmentálna legislatíva. Najväčším tromfom tohto obdobia bola príprava a následné schválenie článkov 44 a 45 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú právo občanov na priaznivé životné prostredie a zároveň povinnosť chrániť ho.
V roku 1990 získali zástupcovia 452 poslaneckých mandátov a 54 pozícií starostov v miestnych a mestských zastupiteľstvách. Počas obdobie 1991 – 1992 bol predsedom SZ Peter Sabo. Pod jeho vedením bol pripravený základné programové tézy strany a rozvinuté kontakty s Európskymi zelenými. V Piešťanoch sa uskutočnil prvý dialóg Západ – Východ o aktuálnych témach zelenej politiky. Bol to náš prvý kontakt s európskou politikou a zároveň príležitosť informovať partnerov o našich politických názoroch. Vo voľbách roku 1992 sme neboli úspešní ako samostatná strana, získali sme len 2,14% v Slovenskej národnej rade a 2,62% vo Federálnom zhromaždení vtedajšej ČSFR.
Na 5. zjazde v roku 1992 bol za predsedu zvolený Jozef Pokorný. Napriek tomu, že zelení neboli úspešní vo voľbách, podarilo sa im obsadiť niekoľko významných pozícií na ministerstve životného prostredia (štátna tajomníčka L. Zimanová, riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny – Jozef Pokorný). V roku 1994 sa Strana zelených stala súčasťou prvej predvolebnej koalície politických strán vtedy už samostatného Slovenska. Ako súčasť ľavicovej koalície s SDĽ, Sociálno-demokratickou stranou a Agrárnym hnutím, sme sa vďaka zisku 10,4% voličov stali opäť parlamentnou stranou. Dvaja naši členovia, A. Juriš a J. Pokorný, sa stali opozičnými poslancami. V regionálnych voľbách v roku 1994 získali zelení 206 poslaneckých mandátov a 11 mandátov starostu.
Na 6. zjazde SZ 1995 bol potvrdený Jozef Pokorný v pozícii predsedu. Bratislava organizovala dialóg východ-západ, na ktorom sa zúčastnili jedenásti zástupcovia zelených z celej Európy, aby diskutovali o problémoch energetiky. Bola prijatá deklarácia európskych zelených k uvedenej problematike. Nasledujúci dialóg sa venoval rómskej problematike.
Ďalším dôležitým dátumom v histórii SZ je jún 1995, kedy bola SZ v Budapešti jednohlasne prijatá do Rady európskej federácie zelených strán, ako jej 28. riadny člen.
Na siedmom zjazde SZ v roku 1997 bolo zvolené nové predsedníctvo pod vedením Zdenky Tóthovej. Nové vedenie pripravilo podmienky pre vstup zelených do SDKÚ, na základe ktorého prijali kandidáti zelených členstvo v tejto koalícii. Na základe toho zelení získali v roku 1998 4 poslanecké mandáty (L. Ambróš, A. Juriš, P. Prokopovič a J. Rusnák). Stali sa súčasťou tzv. zelenej platformy SDK. Neskôr J. Rusnák a P. Prokopovič opustili SZ a stali sa súčasťou novozaloženej strany vtedajšieho premiéra M. Dzurindu. L. Ambróš sa stal predsedom Parlamentného výboru pre životné prostredie a A. Juriš predsedom Parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. Z. Tóthová prijala pozíciu štátnej tajomníčky Ministerstva životného prostredia. M. Hladík bol zvolený Slovenskou národnou radou za predsedu Úradu štátnych hmotných rezerv. Ostatní zelení boli aktívni na regionálnej úrovni ako starostovia a zástupcovia starostov. Zelení mali zástupcov aj v kontrolných orgánov verejnoprávnych médií. V roku 1998 získali zelení 12 mandátov starostov obcí a 127 mandátov v miestnych samosprávach.
Na 9. zjazde v roku 1999 bol za predsedu zvolený L. Ambróš a bolo umožnené dvojité členstvo členom zelenej frakcie SDK a tým aj ich návrat do materskej strany.
V januári 2002 zelení oslávili 10. výročie založenia strany v Banskej Bystrici. Program strany bol pripravený do nadchádzajúceho volebného obdobia. 10. zjazd zelených zvolil nového predsedu – P. Petríka. Nové politické vedenie pripravilo stratégiu pre parlamentné voľby 2002. Jeho očakávania sa však nenaplnili. SZ získala 0,98%, čo znamenalo 28 365 voličov. Zelení boli neúspešní aj v prvých voľbách do Vyšších územných celkov (VÚC), keď nezískali ani jeden mandát. Výsledok regionálnych volieb v roku 2002 bol štandardný. Zelení mali svojich zástupcov vo veľkých mestách – v Bratislave, Banskej Bystrici, Trnave, Senici, Skalici, Handlovej, Veľkom Krtíši, atď.
11. zjazd zelených zvolil tretíkrát za predsedu J. Pokorného a nové tváre zelenej politiky. Pozície podpredsedníčok získali A. Záhumenská, L. Krištofová, E. Lukianová. Ďalším členom predsedníctva sa stala predsedníčka Mladých zelených A. Pienčíková.
História SZ od roku 2002 je momentálne v štádiu spracovania a v dohľadnej dobe bude uverejnená na web stránke SZ.