História
Strana zelených bola založená ako prvá „zelená“ strana v postkomunistických krajinách. Jej základné štruktúry vznikali počas Zamatovej revolúcie 17. novembra 1989.
I. zjazd SZ sa konal vo februári 1990 v Banskej Bystrici a prvým zvoleným predsedom bol Juraj Mesík. V roku 1990 v prvých nezávislých voľbách, SZ kandidovala samostatne a dosiahla 3,1%, čo znamenalo zisk šiestich poslaneckých mandátov v Slovenskej národnej rade z celkového počtu 150. Mená ako Mesík, Juriš, Šremer, ktorí boli prvými členmi federálneho parlamentu ČSFR a Budaj, Huba, Kaliská, Pokorný, Sabo, Tóthová – ktorí boli prvými členmi Národnej rady, navždy zostanú späté s históriou Strany zelených. Vďaka zeleným vznikla počas prvých dvoch rokov v parlamente nová environmentálna legislatíva. Najväčším tromfom tohto obdobia bola príprava a následné schválenie článkov 44 a 45 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú právo občanov na priaznivé životné prostredie a zároveň povinnosť chrániť ho.
V roku 1990 získali zástupcovia 452 poslaneckých mandátov a 54 pozícií starostov v miestnych a mestských zastupiteľstvách. Počas obdobie 1991 – 1992 bol predsedom SZ Peter Sabo. Pod jeho vedením bol pripravený základné programové tézy strany a rozvinuté kontakty s Európskymi zelenými. V Piešťanoch sa uskutočnil prvý dialóg Západ – Východ o aktuálnych témach zelenej politiky. Bol to náš prvý kontakt s európskou politikou a zároveň príležitosť informovať partnerov o našich politických názoroch. Vo voľbách roku 1992 sme neboli úspešní ako samostatná strana, získali sme len 2,14% v Slovenskej národnej rade a 2,62% vo Federálnom zhromaždení vtedajšej ČSFR.
Na V. zjazde v roku 1992 bol za predsedu zvolený Jozef Pokorný. Napriek tomu, že zelení neboli úspešní vo voľbách, podarilo sa im obsadiť niekoľko významných pozícií na ministerstve životného prostredia (štátna tajomníčka L. Zimanová, riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny – Jozef Pokorný). V roku 1994 sa Strana zelených stala súčasťou prvej predvolebnej koalície politických strán vtedy už samostatného Slovenska. Ako súčasť ľavicovej koalície s SDĽ, Sociálno-demokratickou stranou a Agrárnym hnutím, sme sa vďaka zisku 10,4% voličov stali opäť parlamentnou stranou. Dvaja naši členovia, A. Juriš a J. Pokorný, sa stali opozičnými poslancami. V regionálnych voľbách v roku 1994 získali zelení 206 poslaneckých mandátov a 11 mandátov starostu.
Na VI. zjazde SZ 1995 bol potvrdený Jozef Pokorný v pozícii predsedu. Bratislava organizovala dialóg východ-západ, na ktorom sa zúčastnili jedenásti zástupcovia zelených z celej Európy, aby diskutovali o problémoch energetiky. Bola prijatá deklarácia európskych zelených k uvedenej problematike. Nasledujúci dialóg sa venoval rómskej problematike.
Ďalším dôležitým dátumom v histórii SZ je jún 1995, kedy bola SZ v Budapešti jednohlasne prijatá do Rady európskej federácie zelených strán, ako jej 28. riadny člen.
Na VII. zjazde SZ v roku 1997 bolo zvolené nové predsedníctvo pod vedením Zdenky Tóthovej. Nové vedenie pripravilo podmienky pre vstup zelených do SDKÚ, na základe ktorého prijali kandidáti zelených členstvo v tejto koalícii. Na základe toho zelení získali v roku 1998 4 poslanecké mandáty (L. Ambróš, A. Juriš, P. Prokopovič a J. Rusnák). Stali sa súčasťou tzv. zelenej platformy SDK. Neskôr J. Rusnák a P. Prokopovič opustili SZ a stali sa súčasťou novozaloženej strany vtedajšieho premiéra M. Dzurindu. L. Ambróš sa stal predsedom Parlamentného výboru pre životné prostredie a A. Juriš predsedom Parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. Z. Tóthová prijala pozíciu štátnej tajomníčky Ministerstva životného prostredia. M. Hladík bol zvolený Slovenskou národnou radou za predsedu Úradu štátnych hmotných rezerv. Ostatní zelení boli aktívni na regionálnej úrovni ako starostovia a zástupcovia starostov. Zelení mali zástupcov aj v kontrolných orgánov verejnoprávnych médií. V roku 1998 získali zelení 12 mandátov starostov obcí a 127 mandátov v miestnych samosprávach.
Na IX. zjazde v roku 1999 bol za predsedu zvolený L. Ambróš a bolo umožnené dvojité členstvo členom zelenej frakcie SDK a tým aj ich návrat do materskej strany.
V januári 2002 zelení oslávili 10. výročie založenia strany v Banskej Bystrici. Program strany bol pripravený do nadchádzajúceho volebného obdobia. 10. zjazd zelených zvolil nového predsedu – P. Petríka. Nové politické vedenie pripravilo stratégiu pre parlamentné voľby 2002. Jeho očakávania sa však nenaplnili. SZ získala 0,98%, čo znamenalo 28 365 voličov. Zelení boli neúspešní aj v prvých voľbách do Vyšších územných celkov (VÚC), keď nezískali ani jeden mandát. Výsledok regionálnych volieb v roku 2002 bol štandardný. Zelení mali svojich zástupcov vo veľkých mestách – v Bratislave, Banskej Bystrici, Trnave, Senici, Skalici, Handlovej, Veľkom Krtíši, atď.
XI. zjazd zelených zvolil tretíkrát za predsedu J. Pokorného a nové tváre zelenej politiky. Pozície podpredsedníčok získali A. Záhumenská, L. Krištofová, E. Lukianová. Ďalším členom predsedníctva sa stala predsedníčka Mladých zelených A. Pienčíková.
Dňa 10. septembra 2005 sa v Bratislave – Vajnory konal XII. Zjazd Strany zelených na Slovensku, na ktorom bolo zvolené nové predsedníctvo SZS. Predsedom sa stal Pavel Petrík, ktorý už v minulosti na danom poste pôsobil. Za prvého podpredsedu bol zvolený Štefan Beleš.
Dňa 21. januára 2006 sa uskutočnila Programová konferencia Strany zelených na Slovensku, na ktorej sa prijal nový program strany a nové stanovy.
17. novembra 2006 strana zmenila svoj názov zo Strany zelených na Slovensku na Strana zelených. Odštiepilo sa tak od nej krídlo, ktoré neskôr založilo Stranu zelenej alternatívy, ktorá od 26.9. 2008 figuruje pod názvom Strana zelených Slovenska.
V roku 2006 Strana zelených nekandidovala samostatne do volieb NR SR, ale na kandidátke Slobodného fóra s číslom 11, na ktorej bolo 10 „zelených“ kandidátov. Účasť občanov v týchto parlamentných voľbách bola historicky najnižšia 54,67 %. Slobodné fórum získalo 3,47 % hlasov, volilo ho 79 963 voličov. Ani jeden z kandidátov SZ a ani Slobodného fóra sa teda do NR SR nedostali.
Na XIV. zjazde konanom 11. októbra 2008 sa dovtedajší predseda strany Pavel Petrík vzdal postu predsedu strany. Delegáti zjazdu tajným hlasovaním zvolili za nového predsedu Petra Pilinského, doterajšieho podpredsedu strany pre životné prostredie. Prvým podpredsedom sa stal Ivan Hirländer. Delegáti zjazdu zvolili aj nové predsedníctvo strany v zložení Martin Jóna, Róbert Beňo, Jana Budáčová, Miroslav Král, Norbert Lojko, Diana Chladeková a Martin Stolár. Róbert Beňo po odchode zo strany v roku 2009 bol nahradený Petrom Nováčikom.
Prvýkrát sa Strana zelených zúčastnila volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009 s názvom programu Zelená šanca pre našu Európu. Strana zelených zostavila 13-člennú kandidátsku listinu, ktorá bola rodovo vyvážená, pozostávala zo siedmich žien a šiestich mužov. Tvorili ju členovia Strany zelených, ale aj osobnosti z mimovládneho sektora. Zelení mali taktiež najmladšiu líderku kandidátky spomedzi ostatných politických strán. Bola ňou 23-ročná Jana Budáčová, študentka verejnej politiky na FSEV UK, predsedníčka občianskeho združenia Mladí zelení a členka predsedníctva Strany zelených. Volebná účasť v eurovoľbách bola 19,64 %, čo predstavovalo 826 782 platných hlasov. Strana zelených získala 2,11 % hlasov, volilo ju 17 482 voličov.
Dňa 14. novembra 2009 sa konali voľby do orgánov samosprávnych krajov, v ktorých sa volili predsedovia samosprávnych krajov a poslanci zastupiteľstiev samosprávnych krajov. Druhé kolo volieb sa konalo 28. novembra 2009, avšak len v tých krajoch, kde ani jeden z kandidátov na predsedu VÚC nezískal absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov. Strana zelených zostavila samostatnú kandidátku v Bratislavskom a Košickom kraji a v Nitrianskom, Trenčianskom, Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji navrhla kandidátov v rámci koalície. Historicky prvýkrát postavila Strana zelených kandidáta na predsedu samosprávneho kraja, a to v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde sa o priazeň voličov uchádzal predseda Strany zelených Mgr. Peter Pilinský. Strana zelených vo voľbách do VÚC získala 4 mandáty, a to po jednom v Banskobystrickom a Žilinskom samosprávnom kraji a po 2 mandáty v Prešovskom samosprávnom kraji. Len vo volebnom obvode Detva v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa stal poslancom vo VÚC kandidát, ktorý je zároveň aj členom Strany zelených. Ostatní poslanci sú zástupcovia koaličných politických strán, s ktorými Strana zelených spoločne kandidovala v týchto voľbách.
Dňa 12. júna 2010 sa konali voľby do NR SR. Aj v týchto parlamentných voľbách Strana zelených nekandidovala samostatne, ale tentokrát na kandidátke Strany demokratickej ľavice s číslom 6, s ktorou uzavrela predvolebnú spoluprácu. Na spoločnej kandidátke bolo 16 „zelených“ kandidátov. Volebným lídrom za Stranu zelených sa stal predseda strany Peter Pilinský s kandidátskym číslom 3 a prvú desiatku uzatvárala Jana Budáčová, predsedníčka občianskeho združenia Mladí zelení a členka predsedníctva Strany zelených. Účasť občanov v týchto parlamentných voľbách bola 58,83%. Strana demokratickej ľavice získala 2,41 % hlasov, volilo ju 61 137 voličov. Ani jeden z kandidátov SZ a ani SDĽ sa teda do NR SR nedostali. V preferenčnom hlasovaní „zelení“ kandidáti (okrem 3 kandidátov) poskočili v umiestnení na kandidátke vyššie, resp. predseda Strany zelených Peter Pilinský obhájil 3. miesto. Do prvej 30-ky kandidátov za SDĽ sa dostalo 9 zelených kandidátov (pôvodne tam boli len 4).
V roku 1990 získali zástupcovia 452 poslaneckých mandátov a 54 pozícií starostov v miestnych a mestských zastupiteľstvách. Počas obdobie 1991 – 1992 bol predsedom SZ Peter Sabo. Pod jeho vedením bol pripravený základné programové tézy strany a rozvinuté kontakty s Európskymi zelenými. V Piešťanoch sa uskutočnil prvý dialóg Západ – Východ o aktuálnych témach zelenej politiky. Bol to náš prvý kontakt s európskou politikou a zároveň príležitosť informovať partnerov o našich politických názoroch. Vo voľbách roku 1992 sme neboli úspešní ako samostatná strana, získali sme len 2,14% v Slovenskej národnej rade a 2,62% vo Federálnom zhromaždení vtedajšej ČSFR.
Na V. zjazde v roku 1992 bol za predsedu zvolený Jozef Pokorný. Napriek tomu, že zelení neboli úspešní vo voľbách, podarilo sa im obsadiť niekoľko významných pozícií na ministerstve životného prostredia (štátna tajomníčka L. Zimanová, riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny – Jozef Pokorný). V roku 1994 sa Strana zelených stala súčasťou prvej predvolebnej koalície politických strán vtedy už samostatného Slovenska. Ako súčasť ľavicovej koalície s SDĽ, Sociálno-demokratickou stranou a Agrárnym hnutím, sme sa vďaka zisku 10,4% voličov stali opäť parlamentnou stranou. Dvaja naši členovia, A. Juriš a J. Pokorný, sa stali opozičnými poslancami. V regionálnych voľbách v roku 1994 získali zelení 206 poslaneckých mandátov a 11 mandátov starostu.
Na VI. zjazde SZ 1995 bol potvrdený Jozef Pokorný v pozícii predsedu. Bratislava organizovala dialóg východ-západ, na ktorom sa zúčastnili jedenásti zástupcovia zelených z celej Európy, aby diskutovali o problémoch energetiky. Bola prijatá deklarácia európskych zelených k uvedenej problematike. Nasledujúci dialóg sa venoval rómskej problematike.
Ďalším dôležitým dátumom v histórii SZ je jún 1995, kedy bola SZ v Budapešti jednohlasne prijatá do Rady európskej federácie zelených strán, ako jej 28. riadny člen.
Na VII. zjazde SZ v roku 1997 bolo zvolené nové predsedníctvo pod vedením Zdenky Tóthovej. Nové vedenie pripravilo podmienky pre vstup zelených do SDKÚ, na základe ktorého prijali kandidáti zelených členstvo v tejto koalícii. Na základe toho zelení získali v roku 1998 4 poslanecké mandáty (L. Ambróš, A. Juriš, P. Prokopovič a J. Rusnák). Stali sa súčasťou tzv. zelenej platformy SDK. Neskôr J. Rusnák a P. Prokopovič opustili SZ a stali sa súčasťou novozaloženej strany vtedajšieho premiéra M. Dzurindu. L. Ambróš sa stal predsedom Parlamentného výboru pre životné prostredie a A. Juriš predsedom Parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. Z. Tóthová prijala pozíciu štátnej tajomníčky Ministerstva životného prostredia. M. Hladík bol zvolený Slovenskou národnou radou za predsedu Úradu štátnych hmotných rezerv. Ostatní zelení boli aktívni na regionálnej úrovni ako starostovia a zástupcovia starostov. Zelení mali zástupcov aj v kontrolných orgánov verejnoprávnych médií. V roku 1998 získali zelení 12 mandátov starostov obcí a 127 mandátov v miestnych samosprávach.
Na IX. zjazde v roku 1999 bol za predsedu zvolený L. Ambróš a bolo umožnené dvojité členstvo členom zelenej frakcie SDK a tým aj ich návrat do materskej strany.
V januári 2002 zelení oslávili 10. výročie založenia strany v Banskej Bystrici. Program strany bol pripravený do nadchádzajúceho volebného obdobia. 10. zjazd zelených zvolil nového predsedu – P. Petríka. Nové politické vedenie pripravilo stratégiu pre parlamentné voľby 2002. Jeho očakávania sa však nenaplnili. SZ získala 0,98%, čo znamenalo 28 365 voličov. Zelení boli neúspešní aj v prvých voľbách do Vyšších územných celkov (VÚC), keď nezískali ani jeden mandát. Výsledok regionálnych volieb v roku 2002 bol štandardný. Zelení mali svojich zástupcov vo veľkých mestách – v Bratislave, Banskej Bystrici, Trnave, Senici, Skalici, Handlovej, Veľkom Krtíši, atď.
XI. zjazd zelených zvolil tretíkrát za predsedu J. Pokorného a nové tváre zelenej politiky. Pozície podpredsedníčok získali A. Záhumenská, L. Krištofová, E. Lukianová. Ďalším členom predsedníctva sa stala predsedníčka Mladých zelených A. Pienčíková.
Dňa 10. septembra 2005 sa v Bratislave – Vajnory konal XII. Zjazd Strany zelených na Slovensku, na ktorom bolo zvolené nové predsedníctvo SZS. Predsedom sa stal Pavel Petrík, ktorý už v minulosti na danom poste pôsobil. Za prvého podpredsedu bol zvolený Štefan Beleš.
Dňa 21. januára 2006 sa uskutočnila Programová konferencia Strany zelených na Slovensku, na ktorej sa prijal nový program strany a nové stanovy.
17. novembra 2006 strana zmenila svoj názov zo Strany zelených na Slovensku na Strana zelených. Odštiepilo sa tak od nej krídlo, ktoré neskôr založilo Stranu zelenej alternatívy, ktorá od 26.9. 2008 figuruje pod názvom Strana zelených Slovenska.
V roku 2006 Strana zelených nekandidovala samostatne do volieb NR SR, ale na kandidátke Slobodného fóra s číslom 11, na ktorej bolo 10 „zelených“ kandidátov. Účasť občanov v týchto parlamentných voľbách bola historicky najnižšia 54,67 %. Slobodné fórum získalo 3,47 % hlasov, volilo ho 79 963 voličov. Ani jeden z kandidátov SZ a ani Slobodného fóra sa teda do NR SR nedostali.
Na XIV. zjazde konanom 11. októbra 2008 sa dovtedajší predseda strany Pavel Petrík vzdal postu predsedu strany. Delegáti zjazdu tajným hlasovaním zvolili za nového predsedu Petra Pilinského, doterajšieho podpredsedu strany pre životné prostredie. Prvým podpredsedom sa stal Ivan Hirländer. Delegáti zjazdu zvolili aj nové predsedníctvo strany v zložení Martin Jóna, Róbert Beňo, Jana Budáčová, Miroslav Král, Norbert Lojko, Diana Chladeková a Martin Stolár. Róbert Beňo po odchode zo strany v roku 2009 bol nahradený Petrom Nováčikom.
Prvýkrát sa Strana zelených zúčastnila volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009 s názvom programu Zelená šanca pre našu Európu. Strana zelených zostavila 13-člennú kandidátsku listinu, ktorá bola rodovo vyvážená, pozostávala zo siedmich žien a šiestich mužov. Tvorili ju členovia Strany zelených, ale aj osobnosti z mimovládneho sektora. Zelení mali taktiež najmladšiu líderku kandidátky spomedzi ostatných politických strán. Bola ňou 23-ročná Jana Budáčová, študentka verejnej politiky na FSEV UK, predsedníčka občianskeho združenia Mladí zelení a členka predsedníctva Strany zelených. Volebná účasť v eurovoľbách bola 19,64 %, čo predstavovalo 826 782 platných hlasov. Strana zelených získala 2,11 % hlasov, volilo ju 17 482 voličov.
Dňa 14. novembra 2009 sa konali voľby do orgánov samosprávnych krajov, v ktorých sa volili predsedovia samosprávnych krajov a poslanci zastupiteľstiev samosprávnych krajov. Druhé kolo volieb sa konalo 28. novembra 2009, avšak len v tých krajoch, kde ani jeden z kandidátov na predsedu VÚC nezískal absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov. Strana zelených zostavila samostatnú kandidátku v Bratislavskom a Košickom kraji a v Nitrianskom, Trenčianskom, Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji navrhla kandidátov v rámci koalície. Historicky prvýkrát postavila Strana zelených kandidáta na predsedu samosprávneho kraja, a to v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde sa o priazeň voličov uchádzal predseda Strany zelených Mgr. Peter Pilinský. Strana zelených vo voľbách do VÚC získala 4 mandáty, a to po jednom v Banskobystrickom a Žilinskom samosprávnom kraji a po 2 mandáty v Prešovskom samosprávnom kraji. Len vo volebnom obvode Detva v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa stal poslancom vo VÚC kandidát, ktorý je zároveň aj členom Strany zelených. Ostatní poslanci sú zástupcovia koaličných politických strán, s ktorými Strana zelených spoločne kandidovala v týchto voľbách.
Dňa 12. júna 2010 sa konali voľby do NR SR. Aj v týchto parlamentných voľbách Strana zelených nekandidovala samostatne, ale tentokrát na kandidátke Strany demokratickej ľavice s číslom 6, s ktorou uzavrela predvolebnú spoluprácu. Na spoločnej kandidátke bolo 16 „zelených“ kandidátov. Volebným lídrom za Stranu zelených sa stal predseda strany Peter Pilinský s kandidátskym číslom 3 a prvú desiatku uzatvárala Jana Budáčová, predsedníčka občianskeho združenia Mladí zelení a členka predsedníctva Strany zelených. Účasť občanov v týchto parlamentných voľbách bola 58,83%. Strana demokratickej ľavice získala 2,41 % hlasov, volilo ju 61 137 voličov. Ani jeden z kandidátov SZ a ani SDĽ sa teda do NR SR nedostali. V preferenčnom hlasovaní „zelení“ kandidáti (okrem 3 kandidátov) poskočili v umiestnení na kandidátke vyššie, resp. predseda Strany zelených Peter Pilinský obhájil 3. miesto. Do prvej 30-ky kandidátov za SDĽ sa dostalo 9 zelených kandidátov (pôvodne tam boli len 4).