Ivan Hirländer - prvý podpredseda Strany zelených
Narodil sa 21. apríla 1972 v Bratislave. Absolvoval Gymnázium Hubeného v Bratislave a Materiálovo-technologickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Trnave, odbor manažment priemyselných podnikov. Je ženatý, má dve deti. V súčasnosti pracuje ako nezávislý konzultant v odbore obnoviteľné zdroje energie, energetické úspory a výstavba pasívnych budov. Politicky sa začal angažovať v roku 2005. Je poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves, kde pôsobí vo funkcii predsedu Komisie životného prostredia a Komisie pre likvidáciu skládky gudrónov v DNV. Prvý podpredseda Strany zelených Ivan Hirländer.
Aké boli Vaše politické začiatky?
Budúcnosť sa nedá predpovedať. Preto pred desiatimi rokmi by som sa naozaj začudoval, keby ste mi povedali, že sa raz budem aktívne venovať politike. Vždy som sa o ňu zaujímal, ale potrebu zasahovať do politických rozhodnutí lokálne alebo celoštátne vo mne vyvolalo najmä narodenie môjho prvého dieťaťa a uvedomenie si, že chcem ovplyvňovať prostredie, v ktorom bude žiť. Dnes mi záleží na tom, čo bude o desať rokov. A to, čo príde, predsa môžem aktívne ovplyvňovať.
Ako ste sa dostali k práci v Strane zelených? Odkedy ste členom predsedníctva Strany?
Zelené myšlienky som považoval a stále považujem za veľmi praktické, lebo to nie sú panské huncútstva, ako to v politike býva. To, že iba v zdravom prostredí môžu žiť zdraví ľudia, som pochopil už ako dieťa na krúžku ochrany prírody. Zelení mi boli sympatickí aj tým, že sa neprikláňali za každú cenu doľava alebo doprava. To, že na Slovensku rastie moc peňazí na úkor zdravia a úspech sa stotožňuje s mierou konzumu, ma priviedlo až k politike. Všetko sa začína a končí peniazmi a na zdravie životného prostredia a ľudí dnešná spoločnosť neberie ohľad. To treba zmeniť. Členom Strany zelených som od roku 2006 a v tom istom roku (na XIII. zjazde Strany zelených) som sa stal aj členom predsedníctva. Vážim si, že mi vtedy prejavili dôveru aj starší členovia Strany zelených. Za prvého „zeleného“ (smiech) podpredsedu strany ma zvolili v októbri 2008.
Máte špeciálnu oblasť, ktorej sa venujete?
Vzhľadom na moje technicko-ekonomické vzdelanie mám blízky vzťah k problematike obnoviteľných zdrojov energie, k znižovaniu energetickej náročnosti budov a k výrobným procesom. Fascinuje ma možnosť byť nezávislým od dodávateľov energií, využívať to, čo príroda poskytuje kúsok od domu, v jednoduchej forme.
Ako vyzerá Váš pracovný deň?
Môj pracovný deň vyzerá ako deň hociktorého Bratislavčana. Vstávam o pol šiestej, potom idem vyvenčiť psa na Sandberg. Bývam v Devínskej Novej Vsi a za ten výhľad by som dal milión. Je to bohužiaľ jediná chvíľa počas pracovného dňa, kedy sa cítim spojený s prírodou. Beriem dcéru do školy, zaradíme sa do nekonečného radu áut smerom na centrum. Pracovný deň začíname operatívnou poradou, potom sa venujem príprave programových materiálov, tlačových správ, stretávam sa s občanmi, predstaviteľmi neziskových organizácií, s rôznymi odborníkmi a podobne. Poobede spravidla vyzdvihnem dcéru zo školy a je tu večer.
Aké výsledky sa Vám podarilo dosiahnuť, odkedy ste v Strane zelených?
V čase, keď sme začínali, boli výsledky v predvolebných prieskumoch na hranici jedného percenta. Som hrdý na to, že podľa prieskumov, ktoré máme k dispozícii, má dnes Strana zelených podporu 2,7 až 2,9 % voličov. V Devínskej Novej Vsi, kde žijem, som zase rád, že sa po mnohých rokoch ukončí dlhotrvajúci spor o skládke gudrónov, ktoré majú škodlivý vplyv na zdravie občanov. V najbližšej dobe by mala byť nebezpečná skládka odstránená. Rád by som prispel k zmene zákonov, aby už nikde na Slovensku nemohli vznikať a fungovať skládky ohrozujúce zdravie.
Máte nejaký profesionálny cieľ?
Chcem, aby ľudia na Slovensku boli zdravší, aby sme žili v zdravšej spoločnosti. Slovo zdravšie myslím v širšom slova zmysle. Veď koľko je tu „chorých“ vecí? Z tohto dôvodu je môj profesionálny cieľ totožný s cieľom Strany zelených, ktorým je legislatívna zmena v oblastiach, na ktoré strana poukazuje. Sme za to, aby bolo Slovensko zdravou súčasťou EÚ. Vzorom nám môžu byť vyspelejšie krajiny, ktoré rovnakou fázou, v akej sa Slovensko aktuálne na environmentálnom poli nachádza, prešli už v minulosti.