Peter Pilinský - predseda Strany zelených

Prinášame Vám rozhovor s novým predsedom Strany zelených

Otázka: Od 11. októbra 2008 ste novým predsedom Strany zelených. Prečo ste sa rozhodli kandidovať na tento post?

Odpoveď: Dostal som ponuku na kandidatúru na predsedu od ľudí, ktorých si vážim a môžem sa spoľahnúť, že keď sa na niečom dohodneme tak to bude platiť na 100% aj do budúcnosti. Mojou ambíciou a rovnako aj členov nového predsedníctva Strany zelených je prinavrátenie vážnosti problematike a rezortu životného prostredia. Na Slovensku je táto téma a osobitne rezort životného prostredia v poslednej dobe postavený len do pozície štatistu. Rezort životného prostredia sa stal akýmsi smetným košom na upratanie nekompetentných, prípadne nepohodlných ľudí. Som presvedčený, že problematika životného prostredia bude mať v budúcnosti najväčšie prieniky zo všetkými ostatnými politickými témami. Budeme pracovať na tom, aby sme ako nové vedenie Strany zelených presvedčili všetkých, že skutočne zelene témy, môžu byť skutočne presadzované len Stranou zelených, ktorá bude v parlamente. Všetky ostatné parlamentne strany, ktoré sa v súčasnosti snažia zakomponovať environmentálne témy do svojich programov túto príležitosť mali už v minulosti, ale nevyužili ju. Preto sa to mi to javí viac menej neuveriteľné, že by v ich vedení došlo k „environmentálnej“ obrode.

Otázka: Aké boli Vaše profesné začiatky?

Odpoveď: V roku 1996 som ukončil na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského odbor environmentalistika. Po ukončení štúdia na univerzite som nastúpil ako stážista na Ministerstve životného prostredia, na odbore ochrany prírody a krajiny. Keď si teraz po takmer 12 rokoch spomeniem na toto obdobie, tak sa mi to zdá až neuveriteľné v akých podmienkach sme vtedy v ochrane prírody na ministerstve pracovali. Na štyroch pracovníkov pripadal u nás v kancelári jeden počítač, na ktorom sme sa všetci poctivo striedali podľa vopred stanoveného rozvrhu. Musím povedať, že som mal šťastie na ľudí, ktorí v tom čase v ochrane prírody pracovali, či už priamo na ministerstve alebo aj na jednotlivých správach chránených krajinných oblastí a národných parkov. Pri nástupe na stáž som pôvodne plánoval po ukončení stáže z ministerstva odísť do mimovládneho sektora. Na odbore ochrany prírody sa však vytvorila nová pozícia pre zoológa. V pracovnej náplni som mal okrem výkonu štátnej správy v ochrane prírody aj viacere medzinárodné dohovory v oblasti ochrany fauny. Napriek tomu, že technické vybavenie bolo v tom čase mizerné, finančné ohodnotenie nebolo tiež adekvátne (plat stážistu bol 4000 Sk, brutto), rozhodol som sa, že to na ministerstve nejaký ten rok skúsim, a to aj napriek tomu, že už vtedy som bol presvedčený, že na ministerstvo by mali prichádzať ľudia, ktorí si svoje odrobili na nižších úrovniach. Napriek ťažším podmienkam sa nám v tej dobe pracovalo akosi ľahšie a aj naša práca dávala väčší zmysel ako dnes.

Otázka: Na ministerstve ste nakoniec namiesto pár rokov zostali takmer 12. Prečo?

Odpoveď: V skutočnosti to bolo o niečo menej pretože v roku 1998 som nastúpil na ročnú základnú vojenskú službu. Od roku 2000 sme sa na ministerstve začali intenzívnejšie venovať príprave národnej legislatívy v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do EÚ. Vyžadovalo si to porovnanie predpisov starých členských štátov EÚ v danej oblasti, analýzy rozsudkov Európske súdneho dvora ohľadne porušovania jednotlivých smerníc a pod. Nakoľko európske predpisy na úseku životného prostredia a osobitne ochrany prírody patria k jedným z najčastejšie porušovaných noriem EÚ zo strany členských štátov bola pre mňa práca na ich transpozícii do nášho právneho systému nesmierne zaujímavá.

Otázka: Kedy ste sa rozhodol vstúpiť do politiky a prečo?

Odpoveď: Do aktívnej politiky som vstúpil v posledných komunálnych voľbách v roku 2006. Od vtedy som poslancom za Stranu zelených v bratislavskej mestskej časti Rača. Rovnako ako som uvádzal na príklade kariérneho postupu na práci na ministerstve, tak aj v prípade politiky som zástanca prístupu zdola nahor. Myslím si, že každý politik by mal získať skúsenosti najskôr z komunálnej politiky. Tá je totižto v ľuďom najbližšie. Na Slovensku si však ľudia ešte nezvykli, že aj oni majú, na komunálnej úrovni veľkú moc. Je to nesmierna škoda, pretože na rozdiel od parlamentných politikov, ktorí sedia v parlamente, kde ich stráži ochranka, komunálni politici sú k miestnemu voličovi omnoho bližšie a sú tiež ľahšie kontrolovateľní. Rozhodnutia komunálnych politikov sa miestnych obyvateľov častokrát týkajú omnoho viac ako rozhodnutia tých parlamentných. Veď sú to práve komunálni politici, ktorí rozhodujú o tom, či sa budú rušiť spoje, ktorými chodíte do práce, či sa položí nový asfaltový koberec na rozbitých cestách alebo chodníkoch, či sa zainvestuje do schátralého detského ihriska alebo športoviska alebo či sa na miesto parku vybuduje nové parkovisko. Všetky takéto rozhodnutia by mali byť dopredu prerokované práve s tými ich voličmi, ktorých sa takéto rozhodnutia bezprostredne týkajú. To si však na druhej strane vyžaduje aj vyššiu mieru občianskej angažovanosti a uvedomelosti. Obyvatelia by mali častejšie vyjadrovať svoj názor, a to o to razantnejšie, ak je ich názor rozdielny od názoru komunálnych politikov. My Slováci sme však národ, ktorý rád všetko kritizuje, najmä v krčme pri pive. Keď však pre danú vec treba niečo urobiť mávneme len rukou a stiahneme chvost. Myslím si, že robiť verejnú politiku v Nemecku alebo Rakúsku je omnoho jednoduchšie ako u nás. Spoločnosť v týchto krajinách si prešla istým dlhodobým vývojom a je aj omnoho vyzretejšia. Omnoho ťažšie je to podľa u nás. Tu sme boli viac ako 40 rokov zvyknutí, že o nás a za nás rozhodujú iní a my to aj tak nevieme ovplyvniť. Práve toto by sme mali podľa mňa zmeniť a o to by som sa chcel ako predstaviteľ Strany zelených usilovať aj ja.

Otázka: Aké sú hlavné ciele Strany zelených do nasledujúceho obdobia?

Odpoveď: Samozrejme, že ako každá politická strana sa chceme podieľať na určovaní ďalšieho vývoja Slovenska do budúcnosti. To je samozrejme možné len vtedy ak budeme riadnou parlamentnou stranou, prípadne ešte lepšie, ak budeme vo vláde. Som realista a viem, že zelené strany, či už u nás alebo vo svete nie sú tie tipy strán, ktoré vyhrávajú voľby. Podľa môjho názoru a máme to potvrdené aj viacerými prieskumami, takmer tretina ľudí si želá, aby mali zelení zastúpenie v parlamente. Všetky parlamentné politické strany, ktoré v posledných voľbách mali vo svojich politických programoch zakomponované aj problematiky životného prostredia, ekológie a ochrany prírody tieto otázky neriešia, resp. ich riešia tak, že sa situácia v tejto oblasti výrazne zhoršuje. Stačí sa pozrieť na niektoré z nich ako napr. ignorácia postoja verejnosti a samosprávy vo veci povolenia Pezinskej skládky, podpora výstavby uholných elektrárni v Trebišove, Strážskom, neumožnenie podpory vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie, devastácia chránených území na úkor ťažby dreva, výstavby diaľnic alebo nových rekreačných stredísk, nadhodnotené prideľovanie kvót pre priemyselné podniky na vypúšťanie CO2 a mnohé ďalšie, ktoré už musíme riešiť aj v súvislosti so žalobami na Európsky súdny dvor.