Prečo nám komáre každoročne znepríjemňujú život? Alebo komáre za to nemôžu.

Ani tohto roku sa Slovenku nevyhli povodne. Boli to povodne jednak lokálne, ktoré boli spôsobene najmä výdatnými zrážkami, ktoré spadli na malom mieste a aj v dôsledku nevyhovujúceho stavu povodí dochádzalo k vylievaniu tokov z ich korýt a následným škodám na majetku (zaplavené a podmyte cesty, železničné trate, obydlia a polia). Ďalej to boli povodne, ktoré sa vyskytujú viacmenej v pravidelných intervaloch v oblastiach pri veľkých tokoch riek  ako napr. Morava alebo Dunaj. Okrem materiálnych škôd takéto povodne ihneď po tom, ako prívalová vlna opadne, prinášajú aj následné problémy. Jedným z takýchto problémov je aj zvýšený výskyt komárov, ktorý sa zvykne nazývať aj kalamitný výskyt komárov.

Kedy je možné hovoriť o kalamitnom výskyte komárov?

Aj keď u nás zatiaľ neexistuje žiadna norma, ktorá by presne klasifikovala, kedy je možné prehlásiť výskyt komárov za kalamitný, je vo všeobecnosti považovaný nálet niekoľko desiatok komárov za minútu na jednu osobu už za kalamitný výskyt. Už aj pri takomto slabšom type kalamity komárov, s ktorým sa väčšinou stretávame u nás, je voľný pohyb v prírode v takýchto oblastiach neznesiteľný. Ako extrém je možné uviesť niektoré oblasti  Spojených štátov amerických, kde v štáte Florida v mokradiach Everglades je pri maximálnej početnosti komárov pozorovaných až 500 bodnutí za minútu na jednu osobu.  Útoky komárov majú nepriaznivý vplyv na kvalitu spánku, vyvolávajú podráždenosť a nesústredenosť.  Okrem nepriaznivého vplyvu na pracovnú pohodu profesii, ktoré sú vykonávané vonku ako napr. lesný robotníci alebo pracovníci v poľnohospodárstve, znepríjemňuje kalamitný výskyt komárov aj život ostatných obyvateľov napr. pri práci okolo domu, v záhrade alebo aj pri hre detí na ihriskách. Kalamitný výskyt komárov má sezónny charakter. V našich podmienkach je to obdobie od konca apríla do konca septembra. Na jeseň v dôsledku ubúdania teplých dní počet komárov postupne klesá. Za normálnych podmienok sú komáre najviac aktívne ráno (a to hlavne 1 hodinu pred východom a 1 hodinu po východe slnka) a večer  (hlavne 1 hodinu pred západom a 1 hodinu po západe slnka). V lese pripadne pri zamračenej oblohe, kedy je zvýšená vlhkosť vzduchu útočia komáre celý deň. V prípade kalamitného výskytu komárov je pobyt vo voľnej prírode znemožnený na celých 24 hodín.

Životný cyklus komára.

Kalamite komárov predchádza obdobie, v ktorom prebieha ich larválnych vývin. Záplavy, prípadne aj výdatnejšie zrážky v jarnom alebo letnom období zaplavia liahniská komárov. Potom ako sa teplota vody zohreje na požadovanú teplotu vyliahnu sa z vajíčok larvy, ktoré dajú základ novej generácii komárov. Po vyliahnutí smerujú larvy ku hladine, kde sa prvýkrát nadýchnu. Na dýchanie im slúži trubička na konci tela, ktorá je vystrčená na hladinu. Ústami larvy filtrujú z vody mikroskopické čiastočky potravy, najmä tlejúce časti rastlín. Rýchlosť larválneho vývoja je závislá od teploty vody. Čím je teplota vyššia tým je vývoj rýchlejší. Preto komárom vyhovujú aj plytké periodické mláky, v ktorých sa voda rýchlo prehreje a komáre v nej ukončia svoj vývoj ešte skôr ako stihne vyschnúť. Na konci larválneho štádia sa larva premení na kuklu, ktorá má na hlave dve dýchacie trubice, ktorými prijíma z hladiny vzdušný kyslík. Kukla, ktorá je najmenej aktívnym vývinovým štádiom v živote komára, zostáva pri hladine 2 až 3 dni, takmer bez pohybu. Počas tohto štádia neprijíma ani žiadnu potravu. Vo vnútri kukly však podobne ako pri motýľoch dochádza k premene na dospelého jedinca. Po niekoľkých dňoch od zakuklenia obal kukly praskne a na hladinu sa vynorí nový dospelý jedinec komára. Asi hodinu po vyliahnutí tzn. ihneď ako mu  spevnie telesná schránka a začnú mu fungovať krídla vydá sa komár za potravou. Prvá potrava všetkých komárov bez rozdielu pohlavia je nektár rastlín. Znie to asi neuveriteľne ale pri získavaní tejto potravy plnia komáre v niektorých častiach zeme nezastúpiteľnú funkciu opeľovačov (sú napr. hlavnými opeľovačmi na plantážach kakaovníkov). Po tom ako sa dospelý komár  prvýkrát nasýti, začnú sa samičky zaujímať o úplne iný druh potravy – krv. Predtým ako sa však samička komára prvýkrát napije krvi musí sa spáriť. Väčšina komárích samičiek sa pári za život len raz. Akt parenia trvá len niekoľko sekúnd ale samička si môže uložiť dostatočné množstvo samčieho spermatu, ktoré jej vystačí na oplodnenie až 10 znášok vajíčok, ktoré môže naklásť počas svojho krátkeho života. Jedná samička je preto schopná za svoj život vyprodukovať až 2000 ďalších komárov. Od svojho vyliahnutia až po oplodnenie sa samička komára zdržuje prevažne v blízkosti svojho liahniska. Hneď po oplodnení sa samičky rozptýlia do okolia a vyrazia na lov za krvou, ktorú potrebujú ako výdatný zdroj bielkovín pre tvorbu a produkciu vajíčok. Na love za krvou lietajú kľukatým letom, ktorého rýchlosť je približne 800 metrov za hodinu. Za potravou sú schopné zaletieť aj do vzdialenosti viac ako 10 km, väčšina z nich však zostáva v blízkosti svojich liahnísk. To je samozrejme podmienené dostupnosťou potravy pre oplodnené samičky. Niektoré druhy komárov sú schopné identifikovať svoju obeť až na vzdialenosť 300 metrov. Ak by takúto schopnosť mali mať ľudia, tak po prepočte na ľudské proporcie by sme boli schopní identifikovať iného živočícha alebo človeka na vzdialenosť takmer 17 km. Akonáhle samička svoju korisť zameria, letí k nej, nepozorovane na ňu dosadá a pustí sa do cicania. Pri jednom bodnutí samička nasaje len niečo viac ako štvrť gramu krvi. To jej však stačí na tvorbu jednej kompletnej znášky vajíčok. Útok komárej samičky prebehne veľmi rýchlo a vpich je taký malý, že ho takmer necítime. Dočasné znecitlivenie majú na svedomí komárie sliny, ktoré vpustí do tela obete komár ešte pred tým ako začne ciciať krv. Sliny zabraňujú aj zrážanlivosti krvi čo uľahčuje komárovi je rýchle nasatie.  Práve komárie sliny v mieste vpichu majú na svedomí alergickú reakciu, ktorú je možné nielen vidieť ale hlavne cítiť vo forme nepríjemného svrbenia. Ihneď po konzumácii krvi sa v tele samičky začnú vyvíjať vajíčka. Keď sa jej bruško sfarbí do biela je čas na kladenie vajíčok. Každé vajíčko je oplodnené samčím spermatom, ktorý si samička uchováva od párenia, až pri jeho kladení. Rôzne druhy komárov využívajú rôzne spôsoby kladenia svojich vajíčok. Niektoré ich kladú v kompaktných zhlukoch na hladinu, niektoré ich kladú na hladinu jednotlivo, iné druhy ich zas lepia na spodné strany plávajúcej vegetácie a pod. Spoločné pre všetky druhy však je, že ich kladu do vody, najlepšie stojatej. Tento cyklus od vajíčka po dospelého komára trvá v našich podmienkach spravidla dva až tri týždne pričom teplé letné počasie ho môže ešte urýchliť.

Komáre s obľubou  využívajú ako liahniská aj miesta v okolí ľudských sídiel, kde potom samičky nachádzajú dostatok potravy. Medzi takéto miesta patria napr. periodické mláky po daždi, vyjazdené koľaje od tažkých mechanizmov na poľných cestách, odhodené staré pneumatiky, staré radiátory, sudy s dažďovou vodou na záhradách, prázdne kvetináče so zadržanou vodou alebo čokoľvek iné, kde sa môže zadržať voda, v ktorej následne prebehne vývoj komárov. Preto jedným z prvých a základných krokov v boji proti komárom je eliminovať prítomnosť takýchto potenciálnych liahníšť komárov v blízkosti ľudských príbytkov.

Ako postupovať v boji s komármi

Najefektívnejším spôsobom boja proti komárom, ktorý sa bohužiaľ u nás takmer vôbec nevyužíva sú preventívne opatrenia. Medzi základné preventívne opatrenia patria:

• eliminácia vzniku liahníšť komárov v okolí obcí, miest, hospodárskych dvorov, stavieb a pod.;
• prípadne realizované terénne úpravy (napr. výkopové práce, prípravné práce na stavbu, regulácie vodných tokov) by mali byť ukončené tak, aby  po nich nezostávali plytké priehlbeniny, v ktorých by sa mohla udržiavať dažďová alebo spodná voda;
• v prípade ak sa v blízkosti ľudských sídiel vyskytujú nádrže zo stojatou vodou je vhodné ich zarybniť. V dobre zarybnenej vode sa komáre nestihnú vyliahnuť, pretože larvy a kukly sú vyhľadávanou potravou pre ryby. Na zarybnenie je vhodné uprednostniť mladé ryby, ktoré sú ešte vo vývoji a preto sú mimoriadne žravé (ideálne od 6 do 12 mesiacov). V plytkých vodných nádržiach sú schopné prežiť len také druhy rýb, ktoré nepotrebujú vodu z vysokým obsahom kyslíka a zároveň uprednostňujú získavanie potravy z vodnej hladiny, resp. z vodného stĺpca (napr. lieň, karas);
• medzi preventívne opatrenia je možné zaradiť aj zlepšenie podmienok pre prítomnosť prirodzených predátorov komárov, hlavne hmyzožravého vtáctva, najmä belorítky, a lastovičky, ktoré sa v minulosti vyskytovali v mestských aglomeráciach v oveľa vyššom počte ako v súčasnosti. Ďalším významným prirodzeným predátorom komárov sú netopiere. Napr. netopier vodný, ktorý loví hmyz predovšetkým  v okolí vodných plôch potrebuje za noc nachytať hmyz o váhe až 1/3 svojej telesnej hmotnosti tzn. až 7000 komárov za noc.

Ak nie sú v dostatočnej miere realizované preventívne opatrenia, resp. ak nie sú realizované vôbec, je nutné pri kalamitnom výskyte komárov realizovať oveľa náročnejšie a aj oveľa drahšie represívne opatrenia. Rozsah a spôsob represívnych opatrení proti kalamitnému výskytu komárov je však nutné pripraviť vopred, najlepšie s ročným predstihom, pretože ich výsledná účinnosť je závislá na ich presnom načasovaní a prísnej postupnosti realizácie načasovaných krokov. Preto by bolo vhodné, aby mali obce pripadne mestá vopred pripravený niečo ako krízový plán špeciálne pre riešenie kalamitného výskytu komárov  Na ich realizáciu je potrebné vyčleniť dostatok finančných prostriedkov, účinných registrovaných prípravkov, spoľahlivú aplikačnú techniku a vyškolený personál.
Nevyhnutnou súčasťou prípravy represívnych opatrení proti kalamitnému výskytu komárov sú terénne prieskumy záujmového územia. Ich cieľom je nájsť potencionálne liahništia, stanoviť ich rozmiestnenie a rozlohu. Tu môžu obce resp. mestá využívať vedecký a terénny potenciál vedecko-výskumných pracovísk (napr. univerzity, vysoké školy, Slovenskú akadémiu vied). Významným prvotným zdrojom informácii však môžu byť aj informácie od žiakov alebo učiteľov základných a stredných škôl, ktorý vedú alebo navštevujú rôzne prírodovedné krúžky. Pri svojich prechádzkach v prírode by sa tématicky mohli zamerať napr. aj na zisťovanie výskytu komárich lariev v stojatých vodách vo svojom okolí. Na takýto prieskum je potrebná len jednoduchá nádoba na odber lariev z vody a prípadne mikroskop. Takéto vybavenie sa určite nájde na  každej základnej či strednej škole. Ak budú takéto informácie miestnou administratívou ďalej využívané pri boji proti komárom, budú mať žiaci zároveň výborný príklad na využívanie výsledkov terénneho výskum v bežnom živote.
Ďalším krokom je stanovenie hraníc ohrozeného územia, do ktorého sa môžu vyletené komáre potencionálne rozletieť, pričom dôraz sa kladie hlavne na oblasti, kde je realizovaná ľudská činnosť (ohrozené intravilány obcí a miest, rekreačné územia, poľnohospodárske a lesné pozemky a pod.). Represívne opatrenia s použitím chemických a biologických prípravkov sú realizované buď proti larvám komárov na ich liahništiach (larvicídne opatrenia) alebo  proti dospelým komárom (imagocídne opatrenia) na celom území s kalamitným výskytom. Výhodou larvicídnych opatrení je to, že stačí ak sú realizované na pomerné malých plochách (liahništiach). Zároveň sú veľmi účinné pretože komáre sú zlikvikované skôr ako sa stihnú vyvinúť, skôr ako dajú život ďalším a ďalším generáciám komárom, ktoré by sa potom rozleteli do okolia za svojimi výpadmi za krvou by terorizovali okolité obyvateľstvo. Tato metóda však má aj svoje nevýhody. Hlavnou z nich je, že preto, aby bola úspešná je potrebné ju realizovať v pomerne krátkom čase, tzn. len niekoľko dní počas larválneho štádia komárov. Neoperatívnosť, neznalosť problematiky a hlavne nepripravenosť kompetentných úradov u nás  je asi najvážnejším dôvodom, prečo sa na Slovensku v postihnutých oblastiach začína diskutovať o kalamitnom výskyte komárov vždy až vtedy, keď je už na realizáciu lacnejších a účinnejších opatrení neskoro.

Aké sú najúčinnejšie a najpoužívanejšie metódy boja proti kalamitnému premnoženiu  komárov?

V súčasnosti sa na Slovensku pri boji proti kalamitnému premnoženiu komárov využíva v najväčšej miere tá najmenej účinná forma boja tzn. pesticídne postreky proti dospelým komárom. Jedinou výhodou pesticídnych postrekov je, že sú organizačne menej náročné. Realizujú sa až po tom čo sa objavia dospelé komáre a proti nim sa barierovo postrekujú okraje postihnutých lokalít. Pri vyššom kalamitnom výskyte komárov, je však realizácia len tejto jedinej metódy boja proti komárom neúčinná.
Na postrek sa využívajú rôzne chemické látky viac či menej nebezpečné pre životné prostredie. Najväčšou nevýhodou takýchto metód je okrem skutočnosti, že takéto postreky je nutné vykonávať počas kalamitného obdobia viacnásobne v niekoľko dňových intervaloch (5 až 7), čím sa na postihnutých lokalitách ich koncentrácia neustále zvyšuje, je tá podmienka, že pri svojej aplikácii musí prísť chemická latka do kontaktu s komárom, tzn. fungujú na báze kontaktných prípravkov. Samozrejme, že počas aplikácie prichádza pesticíd do kontaktu aj s inými druhmi hmyzu, na ktoré môže mať rovnako smrteľný účinok ako na komára. Takéto nežiaduce účinky sa síce dajú čiastočne zmierniť napr. načasovaním aplikácie práve na hodiny, kedy je ostatný hmyz menej aktívny alebo sú uprednostňované, látky ktoré sa krátko po aplikácii degradujú na menej škodlivé chemické latky a pod. Takého zmierňujúce účinky sú však len malou náplasťou na to, aby nedochádzalo pri ich aplikácii k zabíjaniu aj ostatných užitočných alebo dokonca chránených druhov hmyzu a koniec koncov ich aplikáciou, ktorá sa väčšinou realizuje  priamo v intraviláne, si vlastne zamorujeme svoje životné prostredia v ktorom žijeme a v ktorom sa vyvíjajú aj naše deti. K chemickej forme boja proti komárom pomocou pesticídov by sa dalo uviesť, že s ohľadom na ich finančnú náročnosť (pesticídy sú drahé, musia sa aplikovať opakované, v niektorých prípadoch veľkoplošne, tzn. väčšinou letecky), nie je ich účinok primeraný a zaručený. Komáre podobne ako niektoré škodce v poľnohospodárstve sú navyše schopné po čase vybudovať si imunitu na aplikované dávky pesticídov.

Z ekologického  hľadiska sú  preto prijateľnejšie a v konečnom dôsledku aj oveľa efektívnejšie larvicídne opatrenia. Do popredia by sa preto mali aj u nás dostávať najmä biologické formy boja. Medzi takéto metódy patrí napr.:

• Aplikácia mikrobiálnych prípravkov na larvy komárov na ich liahniskách. Účinnou latkou je v tomto prípade Bacillus thuringiensis israilensis, ktorá má špecifické účinky výhradne len na larvy komárov. To znamená, že ostatný vodný hmyz nie je jej aplikáciou nijakým spôsobom ohrozený.

• Aplikácia syntetického hormónu neotenín, ktorý je lokálne aplikovaný na liahniskách komárov v období ich larválneho štádia. Tento špecifický komárí hormón preruší vývojový cyklus komárov a komár sa po zakuklení larvy ďalej už nevyvinie a zostáva v štádiu kukly. Nakoľko tento hormón je špecifický len pre komáre, na ostatné druhy nemá žiadne negatívne účinky a môže byť dokonca aplikovaný aj v oblastiach, ktoré slúžia ako zdroje pitnej vody. 

• Použitie prirodzených predátorov. Medzi takýchto miniatúrnych predátorov spomedzi kôrovcov patria napr. veslonôžky (Copepoda). Veslonôžky sa živia hlavne larvami, ale aj vajíčkami komárov. Výhodou ich použitia v boji proti komárom je skutočnosť, že  na liahniskách dokážu podstatne zredukovať početnosť vyliahnutých komárov a neškodia životnému prostrediu. Roztok, v ktorom sa nachádza dostatočné množstvo veslonožiek, sa aplikuje do liahnísk v období kladenia vajíčok alebo tesne po vyliahnutí lariev. O všetko ostatné sa už postarajú veslonôžky samé. Ak je na liahniskách vysoká početnosť komárích lariev a veslonôžky ich nestíhajú zredukovať, je možné na lokalitu pridať ďalšie dospelé a hladné jedince, ktoré sú odchované v laboratórnych podmienkach.

Pri všetkých larvicídnych opatreniach a biologických metódach boja proti komárom je najdôležitejšia rýchlosť s akou sú realizované. Zvyčajne je na ich realizáciu vhodných len niekoľko dní, tzn. maximálne do 3 až 5 dní od zaplavenia liahnísk alebo od výdatných dažďov.
 


Peter Pilinský                                    15.07.2009